naspat

myslim si, ze kazdy by si mal vyskusat auto vylet a kempovacku po baji. a to nielen kvoli vynimocnej krase prirody a prazdnym plazam ale aj kvoli zaujimavym ludom ktorych tam mozete stretnut.          
ak si ozaj chcete uzit baju, pozicajte si auto a stanujte. da vam to slobodu a pravdepodobne sa casto ocitnete na miestach kde sa cas zastavil. 

 

 

majte ale na pamati ze ak sa dostanete do dopravnej nehody, ste automaticky pokladani za vinnych az kym vam nie je dokazana nevina. takze ak nechcete riskovat ze stravite svoju dovolenku v mexickom vazeni, kupte si plnu mexicku autopoistku. 
my sme si pozicali auto z akejsi miestnej pozicovne o ktorej sme nikdy predtym nepoculi. trosku sme sa bali nevediac co nas caka, obzvlast ked nam dali dvadsat rokov stare auto. auto nebolo zle ale pri jazde hore kopcom sme ho museli takmer tlacit, nocne svetla oslepovali protiiducich mexicanov co ich vytacalo a na pantoch bolo vsade tolko vazeliny ze sme ju coskoro mali kade tade. po troch dnoch sme to vzdali a pytali si ine auto. dali nam ho bez problemov. pocas soferovania v mexiku si budete musiet zvyknut na zdochliny popri cestach na ktorych sa krmia desiatky supov, na betonovych policajtov uprosted nicoho a ne-soferovanie v noci. tiez sa stretnete s vojenskymi kontrolami ale ti ked zistia ze neviete ani slovo po spanielsky tak sa usmeju a pustia vas dalej. su tam aj tarantuly. tie su obrovske, chlpate a podstatne hrozivejsie nez armada.  videli sme dve na akejsi zapadlej prasnej horskej ceste a bola som tak z toho vykolajena ze som ich zabudla odfotit. snazili sme sa presvedcit seba samych ze su to jedine dve tarantuly v celom mexiku a ze uz ziadne neuvidime ked budeme stanovat. fungovalo to. uz sme ziadne nevideli :-)

ak dostanete defekt, ziadna panika. hned prve auto vam zastavi a dobre vyzerajuci mario vam pomoze. stalo sa nam to. mario s radostou vymenil pneumatiku, usmial sa, povedal: prajem vam pekny vylet na baji, otocil auto a odisiel odkial prisiel. divne. vonku bolo horuco ale prisaham ze mario bol skutocny a nebol len vyplodom fatamorgany. vdaka hombre.

dalo by sa donekonecna vypravat o tejto prekrasnej peninsule. ani styri tyzdne nie je dost casu na prejdenie celeho polostrova. ani sa nedivim ze americania a kanadania soferuju dole na baju rok co rok a kempuju na plazach kde si uzivaju tepla.  v den ked sme odisli z baji, bolo vonku +30C. o desat hodin neskor sme vystupili z lietadla v nasom malom severskom mestecku, vonku bolo -40C. takmer som vypadla z lietadla. sladky domov.